Ako človek vychutnávajúci na živote každú sekundu, a zároveň zvedavý, čo sa okolo mňa deje, nemôžem nechať kamaráta, volajme ho Ludo, len s chornickým "Neblbni vole!" A púšťame sa do rozhovoru, počas ktorého sa snažím zistiť o čo vlastne ide. Na prvý pohľad sa zdá že je všetko v poriadku. " A čo Marika?" neodpustím si otázku. Zisťujem že Marika sa asi pred týždňom ožrala, potom ju videli s nejakým fešim a odvtedy nebere mobil. Padá mi kameň zo srdca. Ludo je v pohde, len jeho milá je trošku viacej polyfunkčná, než by Ludvík vedel zniesť. Keď mu však poviem že jeho problém je len v ženskej, ktorá sa trochu rozkukušila, rázne ma zastaví: Snáď si nemyslím, že sa bude takto trápiť
kvôli nedostatku verných žien (či skôr vernej ženy, Ludo je mimoriadne verný chalan), že má problém so svetom ako takým, nevie nájsť nič čo by ho bavilo, v škole je to mizéria, s kamošmi nuda, šport je pre blbečkov, kvôli jeho obľúbenému folku sa z neho smejú, a matka je psychicky postihnutá. Alebo, aspoň sa tak správa.
Kde je teda Ludov problém? Frustrovaný Ludo trpiaci nedostatkom sexu? Alebo nad ľudskú mizériu povznesený filozof Ludvík, ktorý všetko čo ma na živote baví pokladá za detské hrátky nehodné žitia? Odchádzam zmätený. Ako vravieval moj dedo, keď nevieš, vyskúšaj. Tak som si spomenul na známu, volajme ju Žofia. Úžasná charakterná žena s pevnými morálnymi zásadami. Jej morálna zásada č.1 je, že vzťah má byť dlhodobý a pevný, a krátke flirty ani nestoja ani za námahu. Jej zásada č.2 je, že keďže chlap s ktorým sa momentálne zakukáva je (ako inak) jej osudová láska s ktorou budú v šťastí nažívať do konca života a pokiaľ sa im podarí reinkarnovať do kompatibilných živočíšnych druhov tak aj do konca ďalšieho života, neni dôvod, prečo by sa s ním nemala vyspať hneď na prvom rande. Že Žofia so svojimi morálnymi zásadami nemala ešte jediný trvalý vzťah (aj keď po ňom bytostne túži) a naopak, väčšina známych ju pokladá za šľapku, je myslím nad slnko jasnejšie.
Svet sa so mnou zatočil, keď mi Žofia jednu vlepila. Musím priznať, že také zaucho som nedostal od doby, keď mi mater ručne vysveľovala, že dať bratovi preháňadlo pri ceste autom je nemorálne. Problém so Žofiou nastal v tom, že som precenil morálnu zásadu č.2 a podcenil morálnu zásadu č.1. Inými slovami, priamo som sa jej spýtal, či by nechcela Luda a mňa spraviť šťastnými. Luda tým, že sa s ním vyspí a mňa tým, že mi pomôže analyzovať vplyv sexu na jeho psychiku. Po tom, ako som sa pozbieral z tvrdého popapuliaka, som zvolil zákernejšiu cestu. Zaklamal som jej, že to bol len neohrabaný spôsob, ako jej oznámiť, že Ludo (ako ideálny verný chlap) po nej už dlhšie pokukuje a chcel by ju na trvalý vzťah. Sviňa zákerná, kľudne si zanadávajte, mňa však zaujímalo ako to skončí. Keď sa dostatočne morálne pohršíte, kľudne čítajte ďalej, som presvedčený, že vás to zaujíma tiež.
Týždeň na to Ludo prekypoval spokojnosťou. So Žofiou strávil presne jednu noc a zjavne to stačilo na to aby ju značil za suku (debil). Zrazu boli jeho "nudní" kamoši super, škola sa "dala" a tešil sa ako decko, na nejaký folkový koncert, o ktorom som ani nevedel že sa chystá. Keď som mu pripomenul jeho predtýždňvé depresie, len sa smial na tom, čo všetko spravia nakopené hormóny. Keď si k nám prisadol ďalší známy, volajme ho Fero a oznámil nám, ako ho na tomto svete serie už naozaj všetko, Ludo ho s úsmevom na tvári poslal vyhoniť si. Chalani sa pustili do zúrivej diskusie (hádali sa ako blbci) a mne neostávalo než s úsmevom konštatovať: Že človek je majster v maskovaní svojich skutočných problémov pred samým sebou. A že radi vyrábame z komára somára. A že sa mi vôbec ale vôbec nepáči, čo sme my ľudia zač, a že ma serie že aj ja som taký, a že svet bol kedysi krajší, farby pestrejšie, ľudia zaujímavejši, demokracia fungovala a že vlastne mňa už nič nebaví a asi sa idem zabiť.